CZ 537, alebo moja prvá puška..
Písal sa rok 2011 a ja som ešte len začínal s kurzom na OPK v Lučenci. Do hory som s otcom, dlhoročným poľovníkom, chodil už roky, ale nedopatrením sa mi nepodarilo dostať na kurz k získaniu prvého poľovného lístka v predchádzajúcej sezóne. Jeden z kolegov poľovníkov v združení však predával svoju zbraň, ktorú už pred tým kúpil spod ruky iného člena toho istého združenia. Išlo o CZ 537 v kalibri .270 Winchester. A jej zakúpenie bolo začiatkom mojej „Love Afair“ s CZUB.
Tak začneme od začiatku…
CZ 537 je evolúciou ZKK 600 a CZ 527. V zásade ide o hybrid medzi dnešnými zbraňami série 550 a predchádzajúcich rád vyrábaných pod označením ZKK. Zbraň bola vyrobená v roku, keď som sa ja narodil, t.j. 1991, a zaujímavosťou je, že séria CZ 537 bola prvým modelom, pri ktorom si Zbrojovka Uherský Brod vyskúšala hromadné obrábanie materiálu na CNC strojoch a skombinovala rokmi overené postupy s tými najmodernejšími.
Estetika…
Na zbrani je pôvodná pažba v prevedení LUX (bavorská pažba s lícnicou), ktorá prešla rukou šikovného rezbára a štandardné drážkované zdrsnenie nahradil ručne vyrezávaný motív šupiny a dubových listov. Zbraň bola a dodnes je osadená optikou MEOPTA Artemis 2100 3-12×50 RD, ktorá z pušky robí naozaj univerzálny nástroj použiteľný na menšie vzdialenosti, kľudne aj pri spoločnej poľovačke, ale aj za šera pri love z posedu. Zároveň ma nebude mrzieť, ak by som so zbraňou spadol a optiku poškodil. Na úplne „osobné“ stretnutia na veľmi krátku vzdialenosť môže poslúžiť podhľad, ktorým je opatrená jednodielna oceľová montáž.
Dosť bolo kecov..
Ale teda poďme k veci – teda zbrani samotnej. „ČíZa“ je napriek veku vyše 20 rokov vo veľmi dobrom stave. Chod záveru je hladký a pôvodné čiernenie sa na nej drží ako kliešť. Napriek tomu, že obaja predchádzajúci majitelia boli ľudia, ktorí ju rozhodne nešetrili, vývrt hlavne je vo vynikajúcom stave. Spúšť s francúzskym napináčikom má na lov naozaj postačujúci chod a odpor (300 gramov s napínačikom, 1,3 kg bez neho). „Červíkom“ v jazýčku spúšte možno nastaviť dĺžku mŕtveho chodu spúšte až kým dôjde k jeho úplnej eliminácií a spúšť bude fungovať ako bodová. Samozrejmosťou je naozaj hlučná poistka od CZUB, ktorej sa zbrane tohoto výrobcu zbavili až v poslednej sérii 557. S trochou praxe sa však dá zbraň odistiť naozaj potichu, takže nejde o žiadny zásadný nedostatok a mnohí môžu jasné a uisťujúce kliknutie poistky na miesto dokonca privítať.
Avšak po tom, čo som zbraň dostal do rúk ja, musel som vyriešiť 2 problémy. Predchádzajúci majitelia, vrátane môjho otca, boli v priemere o 10 cm nižší, takže pažba bola na dĺžku mojich končatín neadekvátne krátka. Kúpil som si teda kvalitnú gumovú botku, ktorú som opracoval a osadil namiesto originálnej CZUB plastovej botky a pažba bola razom o takmer 25 mm dlhšia a do pleca zrazu sedela ako uliata.
Stará zbraň, presná zbraň?
Druhý problém, na ktorý som narazil až na strelnici, bola presnosť. Zbraň som akosi nevedel donútiť strieľať na rozptyl menší ako 10 až 15 cm na 100 metrov. Pre mnohých je to viac ako dostačujúca presnosť, mňa osobne však poriadne frustrovala. A tak som sa pustil do pátrania po príčine. Dôsledne som prehliadol vývrt hlavne a komoru, skontroloval som záver a jeho vôle a dosadacie plochy, ale všetko sa zdalo v poriadku. Tak som pokračoval a zbraň som odstrojil. V okamihu, keď som zložil pažbu, som vedel, že netreba hľadať príčinu ďalej. Skrutka pútka remeňa bola totižto utiahnutá natoľko, že si našla cestu až ku hlavni a priamo na ňu tlačila. Táto naoko drobnosť spôsobovala, že hlaveň nemohla voľne vibrovať počas a po výstrele, a nekončila v úplne rovnakej polohe. Tento naoko drobný nedostatok zásadne ovplyvňoval rozptyl. Problém som vyriešil skrátením skrutky a odstránením pod hlaveň vytlačeného dreva. Skrutku som na mieste zafixoval za pomoci epoxidovej živice a dodnes tam drží tak ako má. 🙂
Po tejto drobnej úprave už zbraň strieľala s rozptylom približne 5 cm na 100 m. Čo je podstatne lepšie, ale akosi mi to stále nedalo, pretože som veril, že zbraň v tomto stave jednoducho musí zvládnuť viac.
Keďže som vtedy s dlhými zbraňami len začínal, chýbali mi moje dnešné vedomosti. Až po prečítaní mnohých článkov a pár debatách s puškármi z rôznych končín sveta (USA, Rusko, Francúzko, Česká a Slovenská republika) som dospel k záveru, že chcem otvoriť kanál pažby, tak aby som odstránil akýkoľvek kontakt pažby s hlavňou. Zbraň som teda znova rozobral a brúsnym papierom postupne uberal materiál tak, aby som dosiahol úplné odstránenie styčných bodov medzi hlavňou a pažbou. Cieľom bolo, aby medzi nimi prešiel list výkresu len s minimálnym odporom. Toto je o čosi väčšia medzera ako sa štandardne odporúča (bežne stačí, ak medzi hlavňou a pažbou prejde napr. 10 € bankovka), ale kvôli profilu pažby a dosť veľkej pružnosti použitého orecha som odstránil viac materiálu, aby zbraň aj v úplnej zime alebo veľkej vlhkosti netrpela ďalším znížením presnosti. Po tejto úprave sa stala zaujímavá vec. Do tohoto momentu zbrani „chutili“ náboje GECO Teilmantel a najlepšiu presnosť som dosahoval práve s nimi. Po otvorení kanálu v pažbe sa presnosť týchto nábojov nezmenila. Zmenila sa však – a to k lepšiemu – presnosť každého ďalšieho náboja, ktorý som vyskúšal.
V krátkosti o .270 Win
Jediným nedostatkom (ktorý vlastne nie je nedostatkom) tejto zbrane je kaliber .270 Winchester. Tento naozaj vynikajúci a univerzálny náboj je overenou poľovníckou perlou. Mnoho ľudí ho porovnáva s nábojom 7×64 Brenneke, ktorý je rozmerovo podobný, ale kvôli niekoľkým zásadným rozdielom (najmä podstatne rýchlejšiemu stúpaniu vývrtu hlavne), má iné vlastnosti, ktoré veľmi zásadne ovplyvňujú typ používaných striel, čo vplýva hlavne na vonkajšiu a terminálnu balistiku. Strela o priemere 0.277 palca, alebo 6,83 mm sa vyrába v bežne dostupných hmotnostiach od 100 do 154 grainov a rýchlejšiemu stúpaniu vývrtu hlavne mojej zbrane (1:10), dobre fungujú práve ťažšie strely medzi 130 a 154 grainov. Pri výbere streliva je však potrebný obozretný prístup. Klasické poloplášte bez „bondingu“, teda spojenia jadra a plášťa sú hlavne na kratšie vzdialenosti doslova deštruktívne kvôli vyšším rýchlostiam, ktoré tento kaliber dosahuje. Preto v našich podmienkach odporúčam použitie striel s pevnejšou konštrukciou – napr. Nosler Partition, Hornady InterBond, Hornady GMX a podobne (aktuálne pribudli na trhu náboje so strelami eXergy od S&B v tomto kalibri, takže sa určite teším na ich otestovanie).
Honba za presnosťou O:-)
Strely ako Hornady SST, prípadne S&B PTS odporúčam používať len pri nutnosti streľby na väčšie vzdialenosti – napríklad pri love na srnca na otvorených poliach. Najviac však prekvapili lacné 150 grainové poloplášte od S&B a 130 Grainové Nosler Partition strely osádzané do nábojníc v tom istom závode. S poloplášťami S&B som začal dosahovať rozptyl okolo 25 mm a so strelami Nosler Partition v nábojoch od S&b to bolo 18-20 mm, za predpokladu, že som hlavni nechal dostatok času na vychladnutie medzi jednotlivými ranami. S ohľadom na vek zbrane a fakt, že ide o továrenské strelivo v nižšej cenovej kategórií som naozaj viac než spokojný.
Ďalším možným krokom k zlepšeniu by bolo vymedzenie vôle osadenia puzdra záveru v pažbe za pomoci epoxidovej živice (Glass Bedding) a osadenie duralových alebo oceľových pilierov do pažby pre zaistenie maximálnej pevnosti osadenia a kontaktu kov-kov medzi pažbou, lúčikom spúšte a puzdrom záveru. Tento postup sa nazýva Pillar Bedding. V zásade sa táto technoloógia používa na mnohých športových alebo taktických zbraniach, ale aj na kvalitnejších loveckých puškách (napr. Browning X-Bolt Hunter). Neprináša žiadne nevýhody, len mnoho výhod. Ale zatiaľ, s prihliadnutím na dosahovanie presnosti, túto potrebu necítim. Ak by som sa rozhodol pokračovať vo vylepšeniach, tak vám rozhodne dám vedieť, aký by bol progres a vplyv.
A čo nedostatky?
Napríklad horšia dostupnosť továrenských laborácií so strelami pevnejšej konštrukcie v .270 Winchester je v SR a ČR menším problémom. V prípade, že si strelivo prebíjate, alebo Vám nevadia vyššie ceny streliva od prémiových výrobcov, tento problém v zásade teda ani nie je problémom. Tiež treba spomenúť že nejde o zbraň, ktorá mnohým ľuďom vezme dych, ale rozhodne Vás ako poľovníka nezahanbí na žiadnej poľovačke.
Na záver by som rád poskytnuté informácie nejako zhrnul. Kúpa zbrane CZ 537 bola pre mňa z môjho pohľadu naozaj dobrou investíciou. Je vo vynikajúcom stave z pohľadu funkčnosti aj vizuálu. Za cenu, za ktorú by som na Slovensku dnes nekúpil ani CZ 557 Synthetic bez pevných mieridiel, som dostal zbraň s optikou, ktorá bola ešte v záruke a normálne by ma stála ďalších 800 € navyše. Komplet CZ 557 s Meoptou Artemis 2100 3-12×50 RD by ma podľa odporúčaných MOC vyšiel na 1600 € (850 + 750 €), teda ušetril som 1000 €.
S ohľadom na úsporu a naozaj vynikajúci výkon zbrane, ak by som si mal vybrať znova a rozhodnúť sa medzi kúpou nového a použitého kúsku, zopakoval by som predchádzajúce rozhodnutie, ale samozrejme, bol by som už o čosi múdrejší. Vedel by som, na čo sa mám pozrieť a čomu sa rozhodne vyvarovať.
Slovo na záver…
Pointou celého článku je teda poukázať na to, že aj použitá zbraň môže veľmi dobre poslúžiť. Je však pravdepodobné, že si bude vyžadovať drobné úpravy, aby sa z nej podarilo dostať to, čoho je naozaj schopná a sadla Vám po každej stránke. Týchto drobných zásahov sa netreba báť, pretože ich zvládne naozaj každý trochu zručný jedinec. Samozrejme sa však netreba preceňovať a v prípade nutnosti zásahov do bicieho, či spúšťového mechanizmu určite odporúčam navštíviť miestneho puškára. V jednom z ďalších článkov zhrniem pár pravidiel a postupov, ktoré by som dnes použil pri výbere použitej zbrane, pretože verím, že je to téma na samostatný článok, ktorá môže poslúžiť každému z Vás.
Ak by ste mali akékoľvek otázky, alebo podnety na úpravu obsahu, neváhajte ma kontaktovať. Rozhodne nie som profesionál z oblasti zbraní a streliva, skôr entuziasta, ktorý toho naozaj veľa načítal a prekonzultoval s ľuďmi, ktorí ozajstnými profesionálmi v oblasti zbraní a strelivá sú.