Keďže rektifikátory optických zameriavačov sú často označené jednotkami, ktoré veľkej časti populácie takmer nič nehovoria (MOA, MIL), pripravil som pre Vás pravítko, s ktorým po nástrele na 100 metrov priamo odmeriate deviáciu (odklon) strely voči zámernému bodu v uvedených jednotkách. Pravítko je však kalibrované na určitú konkrétnu vzdialenosť – t.j. 100 metrov. Preto keď budete nastreľovať Vašu zbraň na 50 alebo naopak na 200 metrov, je nutné pri meraní túto skutočnosť zohľadniť.

Vzorec konverzie je však jednoduchý. Pokiaľ budem pravítko používať na meranie odklonu strely na vzdialenosť 50 metrov, nameranú hodnotu vynásobím číslom 2, a tým dostanem reálnu hodnotu odchýlky. Naopak, ak pravítko použijem na meranie odchýlky na vzdialenosť 200 metrov, nameranú hodnotu musím vydeliť číslom 2.

LINK NA STIAHNUTIE PRAVÍTKA VO FORMÁTE PDF: „BALISTICKÉ“ PRAVÍTKO.PDF

Pre tých, ktorí by si neboli istí konverziou pri nástrele na väčšiu alebo menšiu vzdialenosť, ako je kalibračná, uvádzam ďalšie praktické príklady.

Praktický príklad:

Nástrel na 100 metrov:
Na terči s nástrelom zo vzdialenosti 100 metrov nameriam pravítkom odchýlku voči bodu, na ktorý mierim, 2 MOA. Keďže som meral nástrel, ktorý bol vytvorený na vzdialenosť, na ktorý je pravítko nakalibrované, aby som vykonal relevantnú korekciu na puškohľade s rektifikátorom označenom jednotkami MOA, jednoducho posúvam zameriavaciu osnovu o hodnotu 2 MOA v potrebnom smere.

Nástrel na 50 metrov:
Na vzdialenosť 50 metrov nameriam na terči hodnotu odchýlky voči 2 MOA. Keďže strieľam na polovičnú vzdialenosť, oproti ktorej je pravítko kalibrované, nameranú hodnotu násobím číslom 2 a na puškohľade prevediem koreckciu v hodnote 4 MOA.

Nástrel na 200 metrov:
Na vzdialenosť 200 metrov nameriam na terči hodnotu odchýlky 2 MOA. Keďže strieľam na dvojnásobnú vzdialenosť v porovnaní s kalibračnou vzdialenosťou pravítka, nameranú hodnotu delím číslom dva. Na puškohľade teda prevediem korekciu s hodnotou 1 MOA.

Ak by ste mali akékoľvek otázky, neváhajte ma kontaktovať.

The post MOA/MIL „strelecké“ pravítko v PDF formáte ZDARMA! appeared first on Matthew's Hunting Experience SK.

za roky, ktoré sa venujem svojmu koníčku – streľbe, som si postupne zozbieral a upravil hneď niekoľko terčov, ktoré mi veľmi dobre slúžia pri nastreľovaní zbraní. Stačí ich bez zmenšenia vytlačiť na papier veľkosti A4 a vďaka mriežke v pozadí terča dostávate už na prvý pohľad veľmi presnú informáciu o tom, akú korekciu je ešte potrebné na puškohľade urobiť.

Terč #1 – 1 cm (0.1 mil @ 100 m)
Terč #2 – 1/2 MOA @ 100 m
Terč #3 – 1 MOA @ 100 m
Terč #4 – 1 MOA @ 200 m – výrazné sfarbenie
Terč #5 – 1 MOA @ 100 m – výrazné sfarbenie

Všetky súbory v jednom archíve sú dostupné na tomto linku: Terče – sk.matthewshunting.com

Ak sa Vám terče páčia, budem veľmi rád ak Vám budú dlho slúžiť. Malou satisfakciou bude, ak sa o túto stránku podelíte s Vašimi priateľmi.

Vopred ďakujem.

The post Terče vo formáte PDF pre nastreľovanie zbraní appeared first on Matthew's Hunting Experience SK.

Včera som uverejnil článok o .308 Winchester, na ktorý som dostal dosť pozitívnych ohlasov, a tak som sa rozhodol v tejto sérií pokračovať. Predstavujem Vám 9.3×62 Mauser – kaliber, ktorý úspešne dobyl čierny kontinent a vrátil sa naspäť do Európy. Tu dodnes hráva prvé husle na spoločných poľovačkách, či individuálnych lovoch. Aj po 111 rokoch od jeho uvedenia na trh, je tento kaliber bežnou súčasťou portfólia každej zbrojovky. Navyše je strelivo dostupné v rôznych laboráciách, ktoré výkon a potenciál tohoto kalibra ďalej podčiarkujú.

Keď je 7.92x57JS prikrátky…

9.3×62 Mauser začal svoju cestu v roku 1905, keď ho úspešne registroval Otto Bock. Impulzom pre jeho vznik boli požiadavky nemeckých osadníkov v Afrike, ktorí potrebovali lacnú a dostupnú pušku. Mala byť v kalibri, ktorý by bol adekvátny pre lov či obranu pred veľkými mačkami, či dokonca byvolmi a slonmi. Jedna požiadavka bola však nadradená všetkým ostatným. Celková dĺžka náboja musela byť dostatočne krátka na to, aby sa zmestila do zásobníka pušky Mauser M98 určeného pôvodne pre kaliber 7.92×57. Ten bol na hrubokožce čierneho kontinentu nedostatočný.

V danom období išlo o náročnú požiadavku, nakoľko v zásade všetky kalibre loveckých zbraní určených pre Afrických lovcov, napr. z Veľkej Británie, počítali s použitím klasickej zlamovacej baskule. Guľové dvojky umožňovali použitie veľmi dlhých nábojníc. Samozrejme, veľkou nevýhodou bola vysoká cena týchto zbraní, a tiež cena či dostupnosť samotného streliva.

Otto Bock však nesklamal a 9.3×62 Mauser dokázal zo štandardnej M98 vyraziť naozaj maximum. Kaliber si nemeckí koloniálni osadníci obľúbili a postupne sa osvedčil na všetkej zveri – od menších antilop, cez veľké mačky, až po hrubokožce ako hroch, nosorožec, či kráľ africkej divočiny – slon. Efektívna vzdialenosť pre uplatnenie v love vďaka dobrej presnosti pušiek z Oberndorfu (vtedajšie sídlo fabriky Mauser), presahovala 200 metrov. Ba čo viac, do schránky pušiek sa už vtedy zmestilo až 5 nábojov a naozaj príjemný spätný náraz (v porovnaní s britskými magnum kalibrami) umožňoval veľmi presnú a rýchlu opakovanú streľbu. Kým v loveckom svete, guľová dvojka bola najrýchlejšia zbraň pre vystrelenie dvoch nábojov, opakovacia guľovnica umožňovala najrýchlejšie vystrelenie až piatich. Výhody pre lovca sú v takomto prípade naozaj obrovské a netreba ich vysvetľovať.

Prichádza konkurencia

Netrvalo dlho a úspech nemeckej opakovačky sa dočkal odpovede z britskej strany. Výrobca luxusných zbraní, dovtedy hlavne guľových a brokových dvojok, Holland & Holland, uviedol v roku 1912 na trh nový kaliber .375 H&H, ktorý mal síce dĺžku nábojnice „magnum“, bol však optimalizovaný pre použitie v opakovacích guľovniciach (nutný bol však dlhší záverový systém). Napriek tomu, že poskytoval viac energie (cca 10-15%), mal mnohé problémy. Práve kvôli veľkému výkonu mali dobové strely problém vydržať vysoké tlaky a dopadové rýchlosti. V mnohých prípadoch sa strely rozpadli už počas letu, aj po zásahu drobnej prekážky. Časté boli aj situácie, v ktorých sa príliš mäkká strela pri love hrubokožcov rozpadla okamžite po náraze na kožu zvieraťa. Vtedy neprenikla dostatočne hlboko, aby spôsobila smrteľné poranenie. Postupom času sa síce tieto problémy odstránili modernejšími strelami, ale najväčší z nich ostal – cena zbraní a streliva v tomto kalibri. Preto tento výkonnejší kaliber pozíciu 9.3×62 u nemeckých osadníkov a mnohých ďalších vôbec neohrozil.

Pokračujúci úspech

Problémy a vysoká cena .375 H&H znamenali, že 9.3×62 Mauser bol úspešný aj medzi mnohými britskými osadníkmi. Hlavne farmári, ktorí potrebovali ochraňovať svoje stáda pred šelmami a svoje polia pred veľkými stádami bylinožravcov, uprednostňovali relatívne ľahké a lacné pušky Mauser M98. v kalibri 9.3×62. Tiež nová generácia lovcov, ktorí si nemohli dovoliť niekoľko drahých pušiek zvyčajne uprednostňovala tieto ľahko dostupné a spoľahlivé opakovačky. Ako som už spomínal, kaliber bol dostatočne výkonný na lov všetkej africkej zveri. Toto dedičstvo si 9.3×62 zachovala dodnes, nakoľko v niektorých afrických krajinách je špeciálna výnimka pre použitie tohoto kalibra na lov „veľkej päťky“. A to aj napriek tomu, že nedosahuje zvyčajne vyžadovaný minimálny priemer 0.375 palca (9.5 mm).

Pôvodné laborácie

Prvý továrenský náboj do 9.3×62 používal strelu o váhe 18.5 gramu (285 grainov), ktorá v 60 cm hlavni dosahovala rýchlosť 655 m/s. V prepočte teda už prvá továrenská laborácia dosahovala úsťovú energiu na úrovni 4000 joulov. V tej dobe to bol podstatný nárast oproti 7.92×57 (približne 25%). Netrvalo však veľmi dlho a nové strely a strelné prachy dokázali odomknúť pravý potenciál tohoto kalibru naplno. 18.5 gramové, teda 286 grainové strely dosahovali úsťové rýchlosti okolo 730 m/s, čo znamenalo, že úsťová energia prekročila hranicu 5000 joulov. Táto úroveň výkonu sa stala zlatým štandardom a bola zároveň použitá v štandarde C.I.P. pre stanovenie maximálneho odporúčaného tlaku pre daný kaliber 56 500 PSI, teda 3900 BAR.

Bohužiaľ 9.3×62 Mauser stratil na popularite v období po II. svetovej vojne. Bolo to kvôli veľmi zásadnému problému – zničenie nemeckých fabrík produkujúcich zbrane a strelivo pre tento kaliber. Príležitosti, teda diery na trhu, sa po II. svetovej vojne chytilo hneď niekoľko západných firiem a trh pre lovcov afrických zvierat zaplavilo novými kalibrami a puškami. Tie postupne takmer úplne vytesnili dovtedy populárnu „deväť-trojku“, ale aj ďalšie staršie kalibre. Našťastie sme na ňu úplne nezabudli a svoj odkaz úspešne nesie ďalej, hlavne u nás v Európe, kde sa stala štandardom pre ostatné kalibre na spoločných poľovačkách.

Moderné strelivo dáva deväť-trojke druhý dych…

Pôvodný štandard C.I.P. sa síce nezmenil, ale pevnosť moderných zbraní áno. Preto niektoré manuály pre prebíjanie uvádzajú bezpečnú hranicu tlaku pre tento kaliber ešte o čosi vyššie – až na úrovní 60 000 PSI, teda 4 140 BAR. Takto laborované náboje dokážu vystreliť 18.5 gramovú strelu rýchlosťami viac než 760 m/s. Teda dopadová energia môže prekračovať úroveň 5300 joulov, v prípade o trošku ľahších striel ešte viac (5500+ joulov). Toto už je naozaj úroveň výkonu, ktorá je viac než adekvátna na akúkoľvek zver žijúcu na čiernom kontinente, alebo u nás v Európe. Výkon tohoto vynikajúceho, viac než 100 rokov starého kalibra, je podčiarknutý dobrou dostupnosťou moderných striel a laborácií streliva od rôznych výrobcov.

 Aktuálne sa zbrane v kalibri 9.3×62 Mauser najčastejšie vyrábajú s veľmi univerzálnym stúpaním drážok 1:14 (jedno otočenie drážky o 360 stupňov na 14 palcov dĺžky hlavne). Toto je dostatočne rýchle na stabilizovanie striel do váhy 300 grainov, väčšina výrobcov však neprekračuje hranicu 286 grainov (teda 18.5 gramu). Príkladom takýchto striel bude napríklad Lapua Mega, Sako Hammerhead, Nosler Partition Trophy Grade. Za spomenutie tiež stoja ťažké strely európskych výrobcov RWS UNI a Brenneke TUG s váhou 19 gramov (293 grainov), ktoré sú asi najťažšie továrensky laborované strely pre daný kaliber. Naopak, niektorí výrobcovia monolitických striel sa uberajú opačnou cestou. Vyrábajú extrémne ľahké strely, za účelom dosiahnutia veľmi plochej dráhy strely na bežné lovecké vzdialenosti (do 250 metrov). Príkladom tohoto prístupu je napríklad aj Lutz Moeller s modernou monolitickou strelou MJG, ktorá sa pre kaliber 9.3×62 vyrába vo váhe 10 gramov, teda 155 grainov.

Továrenské strelivo je však samo o sebe dostatočne univerzálne

Z továrenských laborácií by som rád spomenul hneď niekoľko. Začnem 15 gramovou Normou JaktMatch, a veľmi podobnou laboráciou RANGE od firmy SAKO. V oboch prípadoch sa jedná o „celoplášťové“ strely, ktoré majú vyššiu úsťovú rýchlosť a relatívne plochú dráhu letu. Tieto som mal možnosť prakticky odskúšať v zahraničí pri love líšky hrdzavej. Na moje prekvapenie tieto strely spôsobovali po zásahu na „komoru“ okamžité zhasnutie v ohni, zatiaľ čo vstrel a výstrel boli o priemere samotnej strely. Samozrejme je nutné dlhšie testovanie, ale rozhodne by som nespochybňoval možnosti tohoto kalibra pri love kožušinovej zveri, pri vzdialenostiach do 250 metrov.

Z tých ďalších, ktoré rozhodne stoja za spomenutie, sú laborácie muničky NORMA so strelami Oryx a Vulkan. Ďalej už spomínané SAKO HAMMERHEAD či LAPUA MEGA, ďalej strela NOSLER PARTITION, ktorú nabíja hneď niekoľko výrobcov streliva do svojich prémiových rád, či osvedčené klasiky od RWS. Rozhodne by som nerád zabudol na Vlašimskú zbrojovku Sellier & Bellot, ktorá ku klasickým poloplášťom pridala novú laboráciu  s monolitickou strelou eXergy. A to som stále spomenul len malú časť možností. Táto ponuka zaistí, že naozaj každý si u tohoto kalibra nájde to svoje. Zároveň vždy nájdete strelu vhodnú pre lov na ktorý sa práve chystáte. Mýty o tom, aký je tento kaliber „mlynček na mäso“ vyvracať nechcem a nebudem. Pridám však fotografie zveri ulovenej modernou strelou MJG od nemeckého výrobcu Lutz Moeller, ktoré nepotrebujú žiaden ďalší komentár.

Slovo záverom

Mnohokrát som bol svedkom šarvátok medzi poľovníkmi, ktorí riešili porovnanie výkonu u najrozšírenejších kalibrov u nás. Často sa človek stretne s porovnávaním 7×64 s 8×57 či .30-06. Zaujímavé je však, že rozdiely v prípade výkonu či váh jednotlivých striel sú u spomínaných kalibrov naozaj minimálne. Preto strelcom, ktorí pozerajú po naozaj výkonnejšom kalibri, ktorý by pridali do svojho arzenálu, rozhodne dávam do pozornosti práve 9.3×62 Mauser.

Určite sa stretnete s ľuďmi, ktorí Vám povedia, to je mlynček na mäso, alebo nepresný kaliber. Tiež Vás budú varovať pred neznesiteľným spätným nárazom. Ak sa ich však opýtate na ich vlastné skúsenosti, zvyčajne budete počuť, že z daného kalibru ešte nestrieľali…

Tento kaliber Vás nesklame ani na otvorenom poli – ak zvolíte ľahšiu strelu. A báť sa nemusíte, ani ak zamierite na spoločnú poľovačku. Naozaj ťažké (o 50% v porovnaní s bežnou strelou pre 8×57 či 7×46) a o čosi pomalšie strely vám dajú veľkú výhodu v hustejšom poraste, kde často prasiatka prebiehajú. Ja sám som si práve pre tieto účely nedávno zaobstaral opakovaciu guľovnicu v tomto kalibri. Nie je to žiadny ultra-moderný vyleštený kúsok, ale u nás overená ZKK 600, ktorá prešla kompletným repasom, vrátane výmeny hlavne. Je to síce zbraň, ktorou pravdepodobne nikoho neohúrim, ale svojou presnosťou a spoľahlivosťou ma rozhodne nesklame. Verím, že čoskoro pribudnú videá, práve z lovov s touto brnenskou guľovnicou.

Budem rád ak v komentároch nižšie vyjadríte svoj názor na článok, pridáte svoje zážitky, či iné pripomienky.

Zoznam časti výrobcov zbraní v 9.3×62 Mauser

SAKO, Tikka, CZUB (v sérií 550), Rossler, Antonio-Zolli, Browning, Savage Arms, Sauer, Blaser, Fabarm a ďalší.

Za fotografie poranení spôsobených strelou Lutz Moeller MJG ďakujem Petrovi Šuttovi.

The post 9.3×62 Mauser appeared first on Matthew's Hunting Experience SK.

Asi je len málo ľudí pohybujúcich sa v oblasti zbraní a streliva, ktorí v živote nepočuli označenie .308 Winchester. Vlastne, taký asi ani nie je. Bez debaty sa totižto jedná o názov pravdepodobne najrozšírenejšieho kalibra používaného v civilnej verzií na poľovnícke či športové účely. V prípade vojenských aplikácií ho poznáme z ťažkých útočných pušiek, guľometov či presných „ostreľovačiek“. V armáde ho však často poznajú skôr pod označením 7.62×51 NATO. Ale prečo dva názvy pre „ten istý“ kaliber? V skratke – napriek bežne rozšírenému presvedčeniu, až také rovnaké totižto nie sú, ale k tomu sa dostaneme o trošku neskôr.

Trošku z histórie

Kaliber .308 Winchester začal svoj život v roku 1950, keď bol vyvinutý ako náhrada osvedčenej, ale predsa len trochu zastaralej .30-06 Springfield pre ozbrojené zložky  USA. Jeho prvé označenie 7.62×51 vychádza z klasického Európskeho metrického systému označovania kalibrov, keď prvé číslo, teda 7,62, značí priemer hlavne (medzi poliami vývrtu) a druhé popisuje dĺžku nábojnice, v oboch prípadoch v milimetroch. Na druhej strane, civilná verzia tohoto kalibra – teda .308 Winchester vychádza z priemeru strely v palcoch – teda 0.308 palca, čo v prepočte na mm vychádza na 7.82 mm. Toto je zároveň zvyčajne aj približný priemer hlavne medzi dvoma drážkami. Paradoxom je, že kaliber .308 Winchester predbehol svoje takmer identické vojenské dvojča 7,62×51, ktorého vývojom sa začala cesta oboch verzií. Na civilný trh sa dostal už v roku 1952 – t.j. 2 roky pred oficiálnym zavedením 7.62×51 NATO do výzbroje ozbrojených zložiek v USA.

Hľadáme rozdiely

Ako som už naznačil, .308 Winchester a 7.62×51 sú takmer identické dvojičky. V zásade sú tak identické, že napriek tomu, že sú v registroch SAAMI a C.I.P. vedené ako rozdielne kalibre, použitie oboch v CIVILNÝCH zbraniach (rozumej zbrane s komorou pre .308 Win)  je označené ako možné a v zásade bezproblémové. Ale teda kde sú tie rozdiely a kedy môžu nastať problémy?

Prvým a dosť zásadným rozdielom je dĺžka nábojnice a jej relatívne rozmery – hlavne vzdialenosť pri ktorej krčok nábojnice prechádza do kónusu. Rozdiel medzi .308 Win a 7.62×51 NATO je len 0.013 palca, teda v prepočte 0.33 milimetra, pričom dlhšia je vojenská verzia.

Čo takýto rozdiel znamená v praxi? Potenciálny problém môže nastať pri nabíjaní streliva v kalibri 7.62×51 NATO do zbrane vyrobenej pre použitie civilného streliva v kalibri .308 Win. Väčšina nábojových komôr s týmto počíta, ale v prípade menších tolerancií môže dojsť k menším problémom pri zatváraní záveru, keď je nutné použiť viac sily – teda záver má objektívne ťažší chod.

Ďalší potenciálny problém, z toho istého dôvodu, nastáva v prípade ak prebíjame vlastné strelivo pre pušku v kalibri .308 Winchester do nábojníc, ktoré boli vystrelené v komore „vojenských“ rozmerov. Tieto komory sú často „nadrozmerné“, kvôli zaisteniu lepšej spoľahlivosti zbrane v náročných podmienkach (špina, vlkho). Takže sa tým celý problém môže ešte znásobiť. Preto je v takomto prípade vždy potrebé pred prebíjaním streliva do takto vystrelených nábojníc použiť „full resizing die“, teda matricu, ktorá upraví rozmery nábojnice po celej jej dĺžke, nielen krčka. Samozrejme je následne nutné skontrolovať celkovú dĺžku nábojnice a prípadne ju skrátiť.

Ďalší zásadnejší rozdiel je v hrúbke stien náboj nice určených pre .308 Win a 7.62×51 NATO. Práve kvôli nadrozmerným komorám vojenských zbraní, pre zaistenie lepšej spoľahlivosti, sú nábojnice 7.62×51 NATO vybavené podstatne hrubšími stenami. Tie umožňujú bezpečnejšiu expanziu nábojnice v často „nadrozmernej“ nábojovej komore vojenskej zbrane.

Bolo tých rozdielov málo?

Posledným a asi najzásadnejším rozdielom je však limit pre maximálny tlak v nábojnici počas výstrelu. Kým podľa SAAMI normy, 7.62×51 NATO (vojenská verzia) by nemala prekročiť tlak 50 000 PSI (3 445 BAR), .308 Winchester má limit posunutý podstatne vyššie – až na 62 000 PSI (4 275 BAR). Tento rozdiel vyjadrený v percentách činí až 24%, čo už rozhodne nie je zanedbateľná čiastka. V kontexte s často nadrozmernými alebo „vydratými“ nábojovými komorami a tenšími stenami nábojníc u streliva v civilnom prevedení (.308 Win) preto SAAMI aj C.I.P. neodporúčajú streľbu civilného streliva (.308 Winchester) hlavne zo starších zbraní stavaných podľa vojenskej normy pre 7.62×51 NATO.

Pre jazykovo zdatných pridávam aj link na veľmi peknú infografiku v anglickom jazyku, ktorá rozdiely u oboch kalibrov sumarizuje.

Dosť bolo len technických detailov, je čas na trochu praxe!

Ak by sme z praktického hľadiska porovnali .308 Winchester s jeho predchodcom a najbližším príbuzným – teda .30-06 Springfield, zistíme veľmi zaujímavú vec. Nábojnica .30-06 má podstatne väčšiu dĺžku – cez 63 mm a tiež väčší objem. Logickým predpokladom by bolo, že tento rozdiel na úrovni viac než 20% by mal znamenať značný rozdiel vo výkone. Opak je však pravdou. Kým štandardne laborované továrenské .30-06 budú mať energiu na ústí pri 60 cm hlavni niekde na úrovni 3700-3900 Joulov, .308 Winchester zaostáva len trochu a bežné laborácie produkujú 3400-3600 Joulov za predpokladu použitia hlavne tej istej dĺžky. Tento rozdiel, v istom zmysle, v prospech .308 Win nastáva kvôli lepšej geometrií nábojnice, ktorá umožňuje bezpečne dosahovať o niečo vyššie tlaky.

Oveľa väčšiu výhodu má .308 Win v prípade použitia kratších hlavní v dĺžkach 50-55 cm, kde tento kaliber vyslovene exceluje. Niektorí odborníci dokonca považujú dĺžku 20 palcov, teda 50.8 cm za najvhodnejšiu dĺžku hlavne pre použitie s kalibrom .308 Winchester. Dôvodom je, že väčšina bežných továrenských laborácií využíva rýchlejšie horiace prachy (v porovnaní s .30-06) a teda tieto náboje nepotrebujú až také dlhé hlavne na dosiahnutie optimálneho výkonu. Toto je tiež spojené s podstatne menším spätným rázom v porovnaní s .30-06, nakoľko je viac energie prachu spotrebovanej na pohon projektilu a menšia časť prachu reaktívne pôsobí na ústí hlavne a tlačí zbraň dozadu oproti strelcovmu plecu.

Toto je z môjho pohľadu veľmi veľkou výhodou, nakoľko vyššie uvedené fakty umožňujú spolu s kratšími lôžkami puzdier záveru, vyrábať zbrane, ktoré sú o čosi ľahšie a podstatne kratšie. To všetko za predpokladu, že zbraň bude pri streľbe rovnako pohodlná (rozumej bude kopať rovnako) ako podstatne ťažia a dlhšia puška v kalibri .30-06, prípadne napr. 7×64 Brenneke či 8×57 JS (a to aj bez použitia úsťovej brzdy či kompenzátora).

A čo strelivo?

Bežne dostupné stúpania vývrtu hlavne u .308 Winchster sa pohybujú od 1:10 po 1:12 (1 otočenie vývrtu o celých 360 stupňov na 10, alternatívne 12 palcov dĺžky hlavne). Ja osobne preferujem tie rýchlejšie (1:10), ktoré umožňujú použitie ťažších striel na úrovni 180 grainov, t.j. 11.7 gramu. Každopádne, každý si tu nájde to svoje. Z pohľadu dostupnosti rôznych striel je .308 Winchester jeden z najuniverzálnejších kalibrov, nakoľko bežne dostupné laborácie sa predávajú so strelami už od 120 grainov (7.8 gramu). Tie umožňujú dosiahnuť vysoké úsťové rýchlosti a veľmi plochú dráhu letu na prvých 200-250 metrov. U nás sa však najčastejšie používajú na lov strely v rozmedzí 150 – 175 grainov (9.7 – 11.3 gramu), ktoré práve podčiarkujú veľkú univerzálnosť .308 Winchester, nakoľko sú „zlatým stredom“ medzi ľahšími strelami z kalibrov s priemerom 6-7 mm a ťažkými strelami v kalibroch 8 mm a viac.

Konkrétne, za spomenutie rozhodne stoja laborácie Vlašimskej zbrojovky Sellier & Bellot s overenými továrenskými strelami SPCE, ale tiež novšie strely eXergy a eXergy Blue. Ďalej tiež strely PTS a Nosler Partition, ktoré im vyrábajú externí dodávatelia (Hornady a Nosler). Tiež sú u nás dostupné továrenské laborácie od výrobcov ako Hornady, kde za povšimnutie stoja strely GMX, InterBond či SST. Tiež Geco so strelami Express, Zero a Plus, či tiež RWS a Norma ktoré už asi netreba ani predstavovať. V zásade takmer každá munička vyrába hneď niekoľko laborácií a pre .308 Winchester či 7.62×51 NATO, takže určite si každý príde na svoje.

.308 Win to dotiahol naozaj vysoko

Viac než dostatočný výkon, veľký výber striel a laborácií, dostupnosť zbraní v danom kalibri u asi všetkých výrobcov, lacné a dostupné strelivo urobili za uplynulé roky z tohoto kalibra viac než stálicu u poľovníkov a športových strelcov. Zároveň sa nábojnica .308 Winchester stala „matkou“ pre hneď niekoľko viac či menej úspešných kalibrov, ktoré by som okrajovo spomenul tiež.

.243 Win je prvým a takmer rovnako úspešným kalibrom, ktorý Winchester uviedol na trhu už v roku 1955. Využíva strelu o priemer 0.243 palca (6.2 mm), bežne vo váhach 80-110 grainov. Tento kaliber je známy značnými úsťovými rýchlosťami, ktoré umožňujú dosahovanie veľmi plochej dráhy strely. Hlavne pri streľbe na kratšie vzdialenosti je však veľmi náročný na strely, nakoľko pri použití strely mäkšej konštrukcie má tendenciu spôsobovať značné poškodenie diviny (mäsa).

.260 Remington je jedným z tých novších. Spoločnosťou Remington bol uvedený na trh v roku 1997. Využíva nábojnicu .308 Win s krčkom zúženým pre strelu o priemere 0.264 palca, t.j. 6.7 mm. Je zaujímavou alternatívou pre kaliber 6.5×55 SE, oproti ktorému dosahuje vyššie výkony. Neuchytil sa však až tak úspešne ako napríklad 6.5 Creedmoore od Hornady.

7mm-08 Remington, je u nás relatívne neznámy kaliber, ktorý sa neuchytil v konkurencií iných 7mm laborácií ako 7×57, 7×64 či 7mm Remington Magnum, napriek tomu, že bol na trh uvedený už v roku 1980. Znova sa jedná o nábojnicu .308 Win so zúženým krčkom pre strely o priemere 0.284 palca (7.2 mm). V USA však dnes zažíva renesanciu a dnes je dostupný v ponuke takmer každej americkej zbrojovky vyrábajúcej lovecké zbrane.

.338 Federal je podľa mňa jedným z najzaujímavejších odnoží .308 Winchester, ktorý sa líši tým, že krčok nábojnice je rozšírený, aby mohol využívať strelu s väčším priemerom – 8.6 mm. Tento kaliber je dostupný verejnosti vďaka spoločnosti SAKO od roku 2006 a dosahuje úsťové rýchlosti a energie presahujúce 4300 joulov, čo je zhruba na úrovni kalibra 7 mm Remington Magnum v továrenskych laboráciách. Zatiaľ sa však na škodu úspešnejšie neuchytil, aj keď by bol viac než zaujímavou alternatívou pre lovcov, ktorí uprednostňujú kalibre ako 8×57 JS. Dostupný bol u výrobcov zbraní SAKO a TIKKA, dnes ho už ale takmer nevidieť. V USA je dostupný hlavne u zbrojovky Savage Arms.

.358 Winchester je variácia .308 Winchester zavedená na trh v roku 1955, ktorá využíva strelu o priemere 9 mm. V USA sa jedná o relatívne populárny kaliber, ktorý nahradil konštrukčne starší .35 Whelen.

.357 a .307 Winchester sú verzie .358 Winchester a .308 Winchester s nábojnicou upravenou pre použitie v klasických pákových opakovacích guľovniciach s tubusovým zásobníkom. Parametrami sú zhodné s .358 a .308 Winchester, jediným rozdielom je rozšírené dno nábojnice (u nás bežne označované písmenom R ako u 7x57R či 8x57JRS)

Slovo na záver

„Tristoosmička“ síce už dnes nie je tak populárna u športových strelcov, kde ju predbehli modernejšie kalibre ako 6 mm PPC, 6.5×47 Lapua a 6.5 Creedmoore, ale u lovcov a ozbrojených zložiek však ešte dlho bude najpopulárnejšou a najdostupnejšou možnosťou. Napriek svojej kompaktnosti je viac než adekvátným nástrojom pre slovenského a českého lovca. Kaliber je v rámci bežných loveckých vzdialeností, použiteľný na akúkoľvek raticovú zver, ktorá sa u nás loví. Verím, že by nezahanbil ani pri love veľkých šeliem ako je medveď, aj keď tam by som určite preferoval jeho odnož v podobe .338 Federal. Poslednú dobu navyše na trhu pribúdajú nové, moderné monolitické strely, ktoré posúvajú možnosti tohoto kalibra znova ďalej. Verím, že mnohí z Vás sa v praxi presvedčili o kvalitách a možnostiach tohoto kalibra a budem rád ak sa podelíte o svoje skúsenosti v komentároch.

The post .308 Winchester appeared first on Matthew's Hunting Experience SK.