Matthew's Hunting Experience SK

.308 Winchester

Kaliber, ktorý si získal celý svet…

Asi je len málo ľudí pohybujúcich sa v oblasti zbraní a streliva, ktorí v živote nepočuli označenie .308 Winchester. Vlastne, taký asi ani nie je. Bez debaty sa totižto jedná o názov pravdepodobne najrozšírenejšieho kalibra používaného v civilnej verzií na poľovnícke či športové účely. V prípade vojenských aplikácií ho poznáme z ťažkých útočných pušiek, guľometov či presných „ostreľovačiek“. V armáde ho však často poznajú skôr pod označením 7.62×51 NATO. Ale prečo dva názvy pre „ten istý“ kaliber? V skratke – napriek bežne rozšírenému presvedčeniu, až také rovnaké totižto nie sú, ale k tomu sa dostaneme o trošku neskôr.

Trošku z histórie

Kaliber .308 Winchester začal svoj život v roku 1950, keď bol vyvinutý ako náhrada osvedčenej, ale predsa len trochu zastaralej .30-06 Springfield pre ozbrojené zložky  USA. Jeho prvé označenie 7.62×51 vychádza z klasického Európskeho metrického systému označovania kalibrov, keď prvé číslo, teda 7,62, značí priemer hlavne (medzi poliami vývrtu) a druhé popisuje dĺžku nábojnice, v oboch prípadoch v milimetroch. Na druhej strane, civilná verzia tohoto kalibra – teda .308 Winchester vychádza z priemeru strely v palcoch – teda 0.308 palca, čo v prepočte na mm vychádza na 7.82 mm. Toto je zároveň zvyčajne aj približný priemer hlavne medzi dvoma drážkami. Paradoxom je, že kaliber .308 Winchester predbehol svoje takmer identické vojenské dvojča 7,62×51, ktorého vývojom sa začala cesta oboch verzií. Na civilný trh sa dostal už v roku 1952 – t.j. 2 roky pred oficiálnym zavedením 7.62×51 NATO do výzbroje ozbrojených zložiek v USA.

Hľadáme rozdiely

Ako som už naznačil, .308 Winchester a 7.62×51 sú takmer identické dvojičky. V zásade sú tak identické, že napriek tomu, že sú v registroch SAAMI a C.I.P. vedené ako rozdielne kalibre, použitie oboch v CIVILNÝCH zbraniach (rozumej zbrane s komorou pre .308 Win)  je označené ako možné a v zásade bezproblémové. Ale teda kde sú tie rozdiely a kedy môžu nastať problémy?

Prvým a dosť zásadným rozdielom je dĺžka nábojnice a jej relatívne rozmery – hlavne vzdialenosť pri ktorej krčok nábojnice prechádza do kónusu. Rozdiel medzi .308 Win a 7.62×51 NATO je len 0.013 palca, teda v prepočte 0.33 milimetra, pričom dlhšia je vojenská verzia.

.308 Winchester vs. 7.62x51 NATO - CASE DIMENSIONS
Na obrázku navrchu je ilustrovaná vojenská verzia nábojnice kalibra 7.62×51 NATO a nižšie je verzia nábojnica kalibra .308 Winchester, medzi ktorými je rodiel 0.013 palca, teda 0.33 milimetra, vo vzdialenosti pri ktorej sa krčok napája na kónus nábojnice.

Čo takýto rozdiel znamená v praxi? Potenciálny problém môže nastať pri nabíjaní streliva v kalibri 7.62×51 NATO do zbrane vyrobenej pre použitie civilného streliva v kalibri .308 Win. Väčšina nábojových komôr s týmto počíta, ale v prípade menších tolerancií môže dojsť k menším problémom pri zatváraní záveru, keď je nutné použiť viac sily – teda záver má objektívne ťažší chod.

Ďalší potenciálny problém, z toho istého dôvodu, nastáva v prípade ak prebíjame vlastné strelivo pre pušku v kalibri .308 Winchester do nábojníc, ktoré boli vystrelené v komore „vojenských“ rozmerov. Tieto komory sú často „nadrozmerné“, kvôli zaisteniu lepšej spoľahlivosti zbrane v náročných podmienkach (špina, vlkho). Takže sa tým celý problém môže ešte znásobiť. Preto je v takomto prípade vždy potrebé pred prebíjaním streliva do takto vystrelených nábojníc použiť „full resizing die“, teda matricu, ktorá upraví rozmery nábojnice po celej jej dĺžke, nielen krčka. Samozrejme je následne nutné skontrolovať celkovú dĺžku nábojnice a prípadne ju skrátiť.

Ďalší zásadnejší rozdiel je v hrúbke stien náboj nice určených pre .308 Win a 7.62×51 NATO. Práve kvôli nadrozmerným komorám vojenských zbraní, pre zaistenie lepšej spoľahlivosti, sú nábojnice 7.62×51 NATO vybavené podstatne hrubšími stenami. Tie umožňujú bezpečnejšiu expanziu nábojnice v často „nadrozmernej“ nábojovej komore vojenskej zbrane.

7.62x51 NATO - Brass thickness
Steny nábojnice 7.62×51 NATO sú podstatne hrubšie oproti .308 Winchester. Rozdiel sa dá demošntrovať aj rozdielom vo váhe – kým váha nábojnice .308 Winchester je 10.7 gramu, váha nábojnice pre 7.62×51 je až 12 gramov – samozrejme za predpokladu, že hovoríme o „mosadzných“ nábojniciach

Bolo tých rozdielov málo?

Posledným a asi najzásadnejším rozdielom je však limit pre maximálny tlak v nábojnici počas výstrelu. Kým podľa SAAMI normy, 7.62×51 NATO (vojenská verzia) by nemala prekročiť tlak 50 000 PSI (3 445 BAR), .308 Winchester má limit posunutý podstatne vyššie – až na 62 000 PSI (4 275 BAR). Tento rozdiel vyjadrený v percentách činí až 24%, čo už rozhodne nie je zanedbateľná čiastka. V kontexte s často nadrozmernými alebo „vydratými“ nábojovými komorami a tenšími stenami nábojníc u streliva v civilnom prevedení (.308 Win) preto SAAMI aj C.I.P. neodporúčajú streľbu civilného streliva (.308 Winchester) hlavne zo starších zbraní stavaných podľa vojenskej normy pre 7.62×51 NATO.

Pre jazykovo zdatných pridávam aj link na veľmi peknú infografiku v anglickom jazyku, ktorá rozdiely u oboch kalibrov sumarizuje.

Pre otvorenie infografiky kliknite priamo na obrázok

Dosť bolo len technických detailov, je čas na trochu praxe!

Ak by sme z praktického hľadiska porovnali .308 Winchester s jeho predchodcom a najbližším príbuzným – teda .30-06 Springfield, zistíme veľmi zaujímavú vec. Nábojnica .30-06 má podstatne väčšiu dĺžku – cez 63 mm a tiež väčší objem. Logickým predpokladom by bolo, že tento rozdiel na úrovni viac než 20% by mal znamenať značný rozdiel vo výkone. Opak je však pravdou. Kým štandardne laborované továrenské .30-06 budú mať energiu na ústí pri 60 cm hlavni niekde na úrovni 3700-3900 Joulov, .308 Winchester zaostáva len trochu a bežné laborácie produkujú 3400-3600 Joulov za predpokladu použitia hlavne tej istej dĺžky. Tento rozdiel, v istom zmysle, v prospech .308 Win nastáva kvôli lepšej geometrií nábojnice, ktorá umožňuje bezpečne dosahovať o niečo vyššie tlaky.

Oveľa väčšiu výhodu má .308 Win v prípade použitia kratších hlavní v dĺžkach 50-55 cm, kde tento kaliber vyslovene exceluje. Niektorí odborníci dokonca považujú dĺžku 20 palcov, teda 50.8 cm za najvhodnejšiu dĺžku hlavne pre použitie s kalibrom .308 Winchester. Dôvodom je, že väčšina bežných továrenských laborácií využíva rýchlejšie horiace prachy (v porovnaní s .30-06) a teda tieto náboje nepotrebujú až také dlhé hlavne na dosiahnutie optimálneho výkonu. Toto je tiež spojené s podstatne menším spätným rázom v porovnaní s .30-06, nakoľko je viac energie prachu spotrebovanej na pohon projektilu a menšia časť prachu reaktívne pôsobí na ústí hlavne a tlačí zbraň dozadu oproti strelcovmu plecu.

Toto je z môjho pohľadu veľmi veľkou výhodou, nakoľko vyššie uvedené fakty umožňujú spolu s kratšími lôžkami puzdier záveru, vyrábať zbrane, ktoré sú o čosi ľahšie a podstatne kratšie. To všetko za predpokladu, že zbraň bude pri streľbe rovnako pohodlná (rozumej bude kopať rovnako) ako podstatne ťažia a dlhšia puška v kalibri .30-06, prípadne napr. 7×64 Brenneke či 8×57 JS (a to aj bez použitia úsťovej brzdy či kompenzátora).

A čo strelivo?

Bežne dostupné stúpania vývrtu hlavne u .308 Winchster sa pohybujú od 1:10 po 1:12 (1 otočenie vývrtu o celých 360 stupňov na 10, alternatívne 12 palcov dĺžky hlavne). Ja osobne preferujem tie rýchlejšie (1:10), ktoré umožňujú použitie ťažších striel na úrovni 180 grainov, t.j. 11.7 gramu. Každopádne, každý si tu nájde to svoje. Z pohľadu dostupnosti rôznych striel je .308 Winchester jeden z najuniverzálnejších kalibrov, nakoľko bežne dostupné laborácie sa predávajú so strelami už od 120 grainov (7.8 gramu). Tie umožňujú dosiahnuť vysoké úsťové rýchlosti a veľmi plochú dráhu letu na prvých 200-250 metrov. U nás sa však najčastejšie používajú na lov strely v rozmedzí 150 – 175 grainov (9.7 – 11.3 gramu), ktoré práve podčiarkujú veľkú univerzálnosť .308 Winchester, nakoľko sú „zlatým stredom“ medzi ľahšími strelami z kalibrov s priemerom 6-7 mm a ťažkými strelami v kalibroch 8 mm a viac.

Lanštiak ulovený 180 grainovou strelou Nosler Partition v kalibri .308 Win. Vzdialenosť 50 metrov. Odbehol do 15 metrov po zásahu na komoru.

Konkrétne, za spomenutie rozhodne stoja laborácie Vlašimskej zbrojovky Sellier & Bellot s overenými továrenskými strelami SPCE, ale tiež novšie strely eXergy a eXergy Blue. Ďalej tiež strely PTS a Nosler Partition, ktoré im vyrábajú externí dodávatelia (Hornady a Nosler). Tiež sú u nás dostupné továrenské laborácie od výrobcov ako Hornady, kde za povšimnutie stoja strely GMX, InterBond či SST. Tiež Geco so strelami Express, Zero a Plus, či tiež RWS a Norma ktoré už asi netreba ani predstavovať. V zásade takmer každá munička vyrába hneď niekoľko laborácií a pre .308 Winchester či 7.62×51 NATO, takže určite si každý príde na svoje.

.308 Win to dotiahol naozaj vysoko

Viac než dostatočný výkon, veľký výber striel a laborácií, dostupnosť zbraní v danom kalibri u asi všetkých výrobcov, lacné a dostupné strelivo urobili za uplynulé roky z tohoto kalibra viac než stálicu u poľovníkov a športových strelcov. Zároveň sa nábojnica .308 Winchester stala „matkou“ pre hneď niekoľko viac či menej úspešných kalibrov, ktoré by som okrajovo spomenul tiež.

.243 Win je prvým a takmer rovnako úspešným kalibrom, ktorý Winchester uviedol na trhu už v roku 1955. Využíva strelu o priemer 0.243 palca (6.2 mm), bežne vo váhach 80-110 grainov. Tento kaliber je známy značnými úsťovými rýchlosťami, ktoré umožňujú dosahovanie veľmi plochej dráhy strely. Hlavne pri streľbe na kratšie vzdialenosti je však veľmi náročný na strely, nakoľko pri použití strely mäkšej konštrukcie má tendenciu spôsobovať značné poškodenie diviny (mäsa).

.260 Remington je jedným z tých novších. Spoločnosťou Remington bol uvedený na trh v roku 1997. Využíva nábojnicu .308 Win s krčkom zúženým pre strelu o priemere 0.264 palca, t.j. 6.7 mm. Je zaujímavou alternatívou pre kaliber 6.5×55 SE, oproti ktorému dosahuje vyššie výkony. Neuchytil sa však až tak úspešne ako napríklad 6.5 Creedmoore od Hornady.

7mm-08 Remington, je u nás relatívne neznámy kaliber, ktorý sa neuchytil v konkurencií iných 7mm laborácií ako 7×57, 7×64 či 7mm Remington Magnum, napriek tomu, že bol na trh uvedený už v roku 1980. Znova sa jedná o nábojnicu .308 Win so zúženým krčkom pre strely o priemere 0.284 palca (7.2 mm). V USA však dnes zažíva renesanciu a dnes je dostupný v ponuke takmer každej americkej zbrojovky vyrábajúcej lovecké zbrane.

.338 Federal je podľa mňa jedným z najzaujímavejších odnoží .308 Winchester, ktorý sa líši tým, že krčok nábojnice je rozšírený, aby mohol využívať strelu s väčším priemerom – 8.6 mm. Tento kaliber je dostupný verejnosti vďaka spoločnosti SAKO od roku 2006 a dosahuje úsťové rýchlosti a energie presahujúce 4300 joulov, čo je zhruba na úrovni kalibra 7 mm Remington Magnum v továrenskych laboráciách. Zatiaľ sa však na škodu úspešnejšie neuchytil, aj keď by bol viac než zaujímavou alternatívou pre lovcov, ktorí uprednostňujú kalibre ako 8×57 JS. Dostupný bol u výrobcov zbraní SAKO a TIKKA, dnes ho už ale takmer nevidieť. V USA je dostupný hlavne u zbrojovky Savage Arms.

.358 Winchester je variácia .308 Winchester zavedená na trh v roku 1955, ktorá využíva strelu o priemere 9 mm. V USA sa jedná o relatívne populárny kaliber, ktorý nahradil konštrukčne starší .35 Whelen.

.357 a .307 Winchester sú verzie .358 Winchester a .308 Winchester s nábojnicou upravenou pre použitie v klasických pákových opakovacích guľovniciach s tubusovým zásobníkom. Parametrami sú zhodné s .358 a .308 Winchester, jediným rozdielom je rozšírené dno nábojnice (u nás bežne označované písmenom R ako u 7x57R či 8x57JRS)

Slovo na záver

„Tristoosmička“ síce už dnes nie je tak populárna u športových strelcov, kde ju predbehli modernejšie kalibre ako 6 mm PPC, 6.5×47 Lapua a 6.5 Creedmoore, ale u lovcov a ozbrojených zložiek však ešte dlho bude najpopulárnejšou a najdostupnejšou možnosťou. Napriek svojej kompaktnosti je viac než adekvátným nástrojom pre slovenského a českého lovca. Kaliber je v rámci bežných loveckých vzdialeností, použiteľný na akúkoľvek raticovú zver, ktorá sa u nás loví. Verím, že by nezahanbil ani pri love veľkých šeliem ako je medveď, aj keď tam by som určite preferoval jeho odnož v podobe .338 Federal. Poslednú dobu navyše na trhu pribúdajú nové, moderné monolitické strely, ktoré posúvajú možnosti tohoto kalibra znova ďalej. Verím, že mnohí z Vás sa v praxi presvedčili o kvalitách a možnostiach tohoto kalibra a budem rád ak sa podelíte o svoje skúsenosti v komentároch.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *